Himalájska prírodná soľ a NaCl história [2]

Himalájska prírodná soľ a NaCl

Článok prírodná himalájska soľ časť 2 z 5
predošlý článok časť 1 z 5 >>> Himalájska soľ a NaCl

Ako, kde a odkiaľ by bolo možné získať najlacnejšie zdroje týchto chemikálií?
Odpoveď je jednoduchá: zo soli a to či už priamo z mora, alebo zo zeme.

Prírodná soľ obsahuje totiž veľké množstvo chlóru a sodíka.
Táto surovina sa ihneď začala vo veľkom dolovať zo zeme a získavať z mora.

Na výrobu chloridu sodného je potrebných takmer 2000 komplikovaných procesov.
A napriek tomu sa finančne oplatí použiť práve soľ na takýto účel.

Ako je zase toto možné?

Jednoducho preto, lebo na výrobu chloridu sodného je možné použiť aj soľ horšej kvality.
Napríklad špinavšiu, vplyvom zeme, alebo naplavenín rôzneho druhu.

Takúto menej kvalitnú, mladšiu, alebo nečistejšiu soľ, ale nie je možné použiť priamo do jedla.
Obsahuje príliš veľa kameňov a zvyškov neželateľných látok. Ale na výrobu chloridu sodného – žiadny problém.

Kedy a ako sa dostal chlorid sodný na naše taniere?

Za krátko na to, ako sa roztočil kolotoč s peniazmi na výrobu NaCl, chlóru a sodíka,  si povedal aj ďalší – totiž potravinársky priemysel asi toto:

No keď môžu naši kolegovia z chemického a zbrojárskeho priemyslu používať chlorid sodný na leptanie plastov a výrobu výbušnín, tak prečo by sme my nemohli túto agresívnu chemikáliu použiť do jedál pre bežného konzumenta. (Dobrý obchodný nápad nie?)

Tým by klesli výrazne ceny našich produktov, lebo takáto soľ – chlorid sodný by bola citeľne lacnejšia, než celo zložková – neupravovaná – prírodná soľ.

My sme si už povedali prečo, lebo je možné ju vyrobiť aj zo širšie dostupných, ale špinavších, menej kvalitných nálezísk, ktoré by boli ináč vhodné nanajvýš tak na posýpanie cesty v zime.

Ako sa zrodila myšlienka nahrádzať prírodnú soľ chemikáliou?

Každá kvalitnejšia prírodná – neupravovaná soľ obsahuje síce veľké množstvo prvkov (u Himalájskej soli je to až cez 80 druhov), ale hlavný podiel a to 90 – 95 až 97 % tvorí chlór a sodík.

Takže tie zvyšné prvky sú v prírodných soliach v menšinovom zastúpení od 3 – 10 %.

Len na základe tohto faktu si vtedajší, predovšetkým chemici pred 100 – 120 rokmi povedali toto:
no veď keď tá soľ obsahuje tak či tak väčšinou len chlór a sodík, tak telo asi potrebuje hlavne tieto dva prvky!
Tak prečo by sme nevyrobili lacný chlorid sodný a nevymenili ho za prírodnú soľ?

Veď tých pár percent ostatných prvkov (volajú sa aj antagonisti) nemôže hrať pre zdravie človeka a kvalitu soli pre organizmus nijakú podstatnú úlohu.

Takto dokážeme zraziť ceny neustále vyššieho a vyššieho stúpajúceho dopytu po soli predovšetkým z rozmáhajúceho sa potravinárskeho priemyslu.

Teda zabijeme tri muchy jednou ranou

  • Cena soli pre konzumenta bude lacnejšia
  • Naše náklady v prepočte na jednu jednotku, vzhľadom k tomu, že sa bude zásobovať súčasne chemický – zbrojárenský aj potravinárenský priemysel klesnú.
  • A naše zisky naopak v prepočte na jednu predanú jednotku radikálne explodujú.

A tak sa aj stalo. Chlorid sodný sa pred 100 – 120 rokmi začal postupne zavádzať do praxe – do jedla.
Najskôr to bolo len vo forme predaja v obchodoch. Pretože spracovatelia potravín ako napríklad mliekárenský a mäsospracujúci priemysel nedôverovali tejto chémii a nechceli ju prvých 40 – 50 rokov s príliš veľkým nadšením používať.

Vyrábali svoje výrobky naďalej len s prírodnou soľou a bolo to z dvoch dôvodov.

  • Po prvé: akékoľvek jedlo s prírodnou soľou chutí neporovnateľne lepšie – jemnejšie – lahodnejšie, než je to s chloridom sodným (ináč by tí najlepší kuchári, reštaurácie a hotely tohto sveta a to aj dnes nepoužívali výhradne len prírodnú soľ!)
    Otestujte si to sami a okamžite na prvý krát rozpoznáte tento enormný chuťový rozdiel.
  • Po druhé: chémia, ktorá tu mala odrazu nahradiť tisíce rokov používanú prírodnú soľ vzbudzovala nedôveru. To je aj logické nie ?
    Veď už len pri čítaní tohto článku vám musí byť jasné, že sa tu deje niečo v zmysle čáry- máry fuk, abraka dabra, simsala bim – proste nejaká dosť veľká blbosť !

Experiment na jazyku

Čo sa týka chuti soli, tak ak chcete, urobte si sami aj takýto jednoduchý experiment:

Stačí zobrať na jazyk chlorid sodný – celkom malú štipku a pár sekúnd ho tu nechať rozpustiť.
Za krátko budete nútení túto soľ ihneď vypľuť von z pusy.

Prečo? Lebo vám doslova rozleptá chuťové poháriky na jazyku.

Tí čo majú odvahu to môžu skúsiť a stane sa to, že v tomto prípade dôjde k poleptaniu jazyka do tej miery, že budete cítiť následky chloridu sodného aj o ďalšie 1 – 2 dni.

Urobte si taký istý pokus napríklad s Himalájskou soľou a s prekvapením zistíte, že táto soľ nie je vôbec agresívna.
Naopak, cítite ju na jazyku celkom jemne, alkalickejšie a dokonca ju nemusíte vypľúvať.
Môžete ju nechať na jazyku rozpustiť sa bez toho, aby to spôsobilo poleptanie sliznice.

Takýto enormný efekt má tých pár percent ostatných prvkov – antagonistov v prírodnej soli na vaše telo a to už na jazyku.

Alkalickejšiu – jemnejšiu chuť prírodnej soli spôsobujú zásadotvorné prvky, ktoré vyrovnávajú kyslosť a agresívnosť chlóru.
Je to hlavne vápnik, horčík, draslík. Tieto prvky aj dvíhajú radikálne pH hodnotu soli nahor.

Samotný sodík, ktorý je obsiahnutý v chloride sodnom je síce tiež silne alkalickým prvkom, ale sám v zlúčenine s agresívnych – kyslým chlórom a to hoci je tu zastúpený vo veľkej miere – nedokáže jeho silu neutralizovať.

Zavádzanie chloridu sodného do potravín

Ihneď po 2 svetovej vojne začal vznikať tlak zo strany vplyvných firiem na menších aj väčších spracovateľov potravín v zmysle: ak nebudete používať chlorid sodný, tak nebude možné využiť ani iné benefity a finančné výhody s tým spojené.

A tak najneskôr v 50 – 60 rokoch minulého storočia prešli aj posledné odolávajúce firmy na používanie výhradne NaCl.
Najneskôr v tomto období zmizla do čista jasna prírodná soľ z našich tanierov.

Prvé problémy s chémiou na taniery

Následne prešlo ďalších 30 – 50 rokov.
A to je dostatočné dlhá doba na to, aby sa dala pozorovať jedna a viac generácii na zdravotné dôsledky takejto zmeny.
A tak sa aj urobili prvé výskumy a uzávery.

Už v 80 rokoch začali prví lekári upozorňovať na nepriaznivé účinky chloridu sodného.
Ale najneskôr od 90 rokov minulého storočia sa vie, že NaCl prispieva ku kôrnateniu a upchávaniu ciev a poškodzovaniu kĺbov.

Deje sa tak tým, že sa spolu s inými látkami, ktoré telo nedokáže vylúčiť usadzuje – kryštalizuje práve v kĺboch, kostiach a stenách ciev.
Dôvod prečo práve tu je veľmi jednoduchý.

Skryštalizovaný materiál potrebuje na to, aby sa niekde uchytil – silnejší, stabilnejší  podklad.
A to mu práve steny ciev, kosti a kĺbové púzdra ideálne umožňujú.

Určite aj mnohí z vás počuli práve aj zo strany školskej medicíny napríklad takúto výzvu:
Občania málo soliť – slané jedlá sú škodlivé!

Prečo nemajú tieto problémy ľudia, ktorí konzumujú prírodnú soľ?

Z tohto istého obdobia sa, ale dozvedáme aj nasledovný paradox:

Obyvatelia ázijského kontinentu, alebo niektorých arabských prímorských krajín sú známi používaním štipľavej kuchyne a v mnohých prípadoch dávky soli, ktoré konzumujú presahujú odporúčané zdravé dávky soli za deň.

Z akéhosi nevysvetliteľného dôvodu sú, ale ich cievy a kosti v podstatne lepšom stave, než je to u spoluobčanov v Európe alebo USA.

Jeden z hlavných dôvodov je pravda, že strava a vôbec životospráva ako taká, pohyb, stresové faktory a podobne.
Tento fakt, ale najneskôr po roku 2000 radikálne pokrivkáva.

Aj bývalí zdraví Ázijci strácajú postupne rozum a začínajú dobiehať chorý západný svet.
A to tým, že postupne preberajú jeho rakovinotvorný spôsob životosprávy.

Obrovskú rolu tu zohráva ale aj nasledovný fakt:
Zdraví a dlhovekí ľudia a to na celom svete nekonzumovali nikdy v živote chlorid sodný, ale vždy len prírodnú – neupravovanú soľ.
A to aj v časoch, keď už si chloridom sodným západný svet solil svoje kĺby a cievy.

Bežný – normálny chemik môže namietať …
… ale veď prírodná soľ sa svojim zanedbateľným podielom ostatných prvkom len málo odlišuje od chloridu sodného?

No aj izolované vitamíny a to takmer všetky, ktoré nájdeme v bežných doplnkoch (pilulkách z lekárne, výnimku tvorí vitamín C) sa len minimálne odlišujú od týchto istých vitamínov, ktoré sa nachádzajú priamo v zelenine, alebo ovocí.

Ale izolované vitamíny, ako sa dnes jednoznačne vie zvyšujú preukazateľne riziko viacerých druhov rakovín.
A pri tom sa z chemického hľadiska ničím nelíšia od tých, ktoré sú priamo v ovocí.

Prečo také rozdiely medzi chloridom sodným a prírodnou soľou?

Prírodná soľ má svoju špecifickú vnútornú architektúru.
Tak ako má každá jediná prírodná látka svoju vlastnú chemickú – biologickú – fyzikálnu a súhrnne energetickú štruktúru.

A táto architektúra pasuje celé 100 tisíce rokov do organizmu človeka, resp. zvierat.
Ak by tu soľ nebola nebol by tu človek v tom vydaní v akom je tu dnes.

Prvé živočíchy sa zrodili do slova a do písmena zo soli – z mora.
Keď vyliezli von z pramorí, tak vyliezli zo soľného roztoku.

Naša krv je permanentne slaná, obsahuje cca 1 % soli.
Naše vnútorné tekutiny a to všetky obsahujú permanentne soľ.

Ak by sme nemali soľ v tele, tak nemôžeme myslieť, lebo by neexistoval elektrický prúd na prenos potrebných signálov z nervových buniek.
Každá jediná bunka je ovplyvňovaná soľou, atď.

Ak skonzumujeme prírodnú soľ, tak je to pre telo známa látka.
V tomto prípade ju organizmus dokáže za predpokladu, že prichádza v rozumnom množstve aj bez zdravotných problémov spracovať.

Ak sa, ale naruší vnútorná štruktúra prírodnej soli, ak sa takáto soľ rozštiepi – rozloží na jednotlivé fragmenty a z týchto prvkov sa potom vyberú len dva: chlór a sódik …. a ak sa tieto dva prvky chemicky opäť zlepia do kopy na agresívny chlorid sodný?

Tak táto výsledná chemikália  je pre telo naprosto cudzím pojmom.
Hoci tu prichádza známy chlór a sodík to je síce pravda.

Ale v neznámom zložení, v neznámej architektúre a bioenergetickom podaní.
V doslova agresívnej konštelácii v akej sa do tela v minulosti nikdy dostať nemohol.

Za celé tisícročia vývoja nebol človek nikdy konfrontovaný s takouto chemikáliou.
Imunitný systém považuje chlorid sodný za nebezpečnú látku.

Ak do tela dáme bežnú prírodnú – neupravovanú soľ, tak ju organizmus rozpoznáva ako nevyhnutnú zložku stravy, na ktorú bol v tejto podobe nastavený – vyvážený celé tisíce rokov.

Takúto látku potrebuje dokonca doslovne imunitný systém sám.
Ale len v tejto optimálnej konštrukcii, teda v sprievode ďalších spoluhráčov, ako vápnik, horčík … atď až po viac ako 80-84 ďalších prvkov.

Prírodná soľ z pohoria Himalájí

Pokračovanie článku časť 3 z 5 >>> Himalájska prírodná soľ
Pokračovanie článku časť 4 z 5 >>> Himalájska prírodná soľ účinky, pozitíva, použitie
Pokračovanie článku časť 5 z 5 >>> Himalájska soľ príjem, odporúčania

 

 

článok prevzatý od jozefbezmena.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *